Csordák Lajos/Ľudovít Čordák
V súvislosti s výstavou tohto maliara by som chcel upriamiť pozornosť na dve skutočnosti.
Pri jeho nespornom význame v dejinách slovenského maliarstva je až neskutočné, ako je slovenskou výtvarnou obcou tento umelec nedocenený. Spomína sa síce vo všetkých dejinách slovenského výtvarného umenia ako významný maliar a spolu s Mednyanszkym prakticky zakladateľ slovenského krajinárstva z prelomu 19. a 20. storočia, nemá však doposiaľ ani svoju monografiu (už niekoľko rokov sa márne snaží o jej vydanie takmer zanikajúca aukčná spoločnosť Centrum v Košiciach), ani iné zásadnejšie zhodnotenie jeho tvorby. Csordak mal doteraz za viac ako storočie iba deväť individuálnyh výstav, z toho šesť na Slovensku. Existuje o ňom iba niekoľko menších článkov vo výtvarných časopisoch a krátke texty v katalógoch. Zachovalo sa (pravdepodobne) iba šesť katalogov z jeho individuálnych výstav. Pokiaľ viem, nemal nikdy výstavu v SNG, prvá jeho súborná výstava na terajšom území Slovenska bola usporia-daná až v roku 1934 (Csordák mal už 70 rokov!) vo vtedajšom Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Výstavou Csordáko-vých diel z nášho vlastníctva sa snažíme aspoň čiastočne zmazať dlh našej kultúrnej verejnosti voči tomto umelcovi.
Druhým problémom, o ktorom sa na Slovensku hovorí zväčša iba mimo oficiálnej scény, je otázka, či môžeme Csordáka považovať za slovenského maliara. Netýka sa to iba Csordáka. Prekvapujúco veľa slovenských výtvarníkov je hlavne maďarskej národnosti alebo sa pomaďarčilo vplyvom prostredia. Sme v tomto smere príliš škrupulózni,pre Európu je rozhodujúce, kde umelec pôsobí, problém národnosti je druhoradý. Táto naša až trauma vyplýva z neskorého nástupu výtvarníctva na Slovensku, nedostatku histórie, svojbytnej kultúry, sebavedomia ap., potom dochádza k malicherným sporom typu Csordák - Čordák a násilnému používaniu slovenského priezviska Čordák, hoci tak nepodpísal jediný obraz. Narodil sa v roku 1864 v maďarských Košiciach do slovensko-poľskej rodiny, otec menom Ján Čurdák bol zo slovenskej obce Ľubica, matka bola poľská emigrantka - mal teda nesporne slovenské korene. Jeho príklon k pomaďarčeniu mena bol zrejme materiálno-pragmatický až existenčný, daný maďarským zložením košického spoločenstva i národnosťou a spoločenským postavením jeho klientov.
K Csordákovi. Začiatky jeho maliarského vzdelávania sledujeme na košickej reálke a krátku dobu i v Budapešti, kde sa rodičia odsťahovali, na škole pre profesorov kreslenia. Zlom v jeho štúdiu a profesionalizáciu maliarskej kariery umožnila až finančná pomoc sestier baróniek Melzerových, ktoré mu umožnili štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe vo významnej Mařákovej krajinárskej škole. Školu úspešne ukončil v roku 1895, potom žije v Slanci, v roku 1908 sa sťahuje do Košíc. V Slanci sa oženil, mal tri dcéry. Privyrábal si vyučovaním kreslenia na okolitých šlachtických sídlach. Až do začiatku 20. storočia maľuje pod výrazným vplyvom Mařáka s romantizujúcim ponímaním východoslovenskej krajiny v plenérovej maľbe. Stal sa z neho vynikajúci kresliar uhlom a technicky zdatný maliar. Pozvoľne v svojej tvorbe uplatňoval výdobytky plenérizmu a impresionizmu. Po vzniku československého štátu v roku 1918 Csordák postupne stráca bohatých klientov, svojou tvorbou sa stal v košickom prostredí konzervatívnym a stratil i zdroj príjmov z vyučovania kreslenia. Jeho hlavnou klientelou sa stáva česká inteligencia, ktorá obsadila úrady a profesionálne náročné pozície, preto bola a je značná časť jeho obrazov v Čechách.
Na súčasnej výstave predkladáme väčšinou neznáme, nereprodukované diela zo zbierky Galérie LINEA. Nejde o výber, viacej Csordákových diel nemáme. Čiastočne sa to prejavuje i na kvalite vystavených obrazov. Tak ako Csordáková tvorba má vrcholy a slabšie obdobia, tak i vystavené obrazy sú rôznej úrovne, od špičkových obrazov po slabšie veci.
Pri jeho nespornom význame v dejinách slovenského maliarstva je až neskutočné, ako je slovenskou výtvarnou obcou tento umelec nedocenený. Spomína sa síce vo všetkých dejinách slovenského výtvarného umenia ako významný maliar a spolu s Mednyanszkym prakticky zakladateľ slovenského krajinárstva z prelomu 19. a 20. storočia, nemá však doposiaľ ani svoju monografiu (už niekoľko rokov sa márne snaží o jej vydanie takmer zanikajúca aukčná spoločnosť Centrum v Košiciach), ani iné zásadnejšie zhodnotenie jeho tvorby. Csordak mal doteraz za viac ako storočie iba deväť individuálnyh výstav, z toho šesť na Slovensku. Existuje o ňom iba niekoľko menších článkov vo výtvarných časopisoch a krátke texty v katalógoch. Zachovalo sa (pravdepodobne) iba šesť katalogov z jeho individuálnych výstav. Pokiaľ viem, nemal nikdy výstavu v SNG, prvá jeho súborná výstava na terajšom území Slovenska bola usporia-daná až v roku 1934 (Csordák mal už 70 rokov!) vo vtedajšom Východoslovenskom múzeu v Košiciach. Výstavou Csordáko-vých diel z nášho vlastníctva sa snažíme aspoň čiastočne zmazať dlh našej kultúrnej verejnosti voči tomto umelcovi.
Druhým problémom, o ktorom sa na Slovensku hovorí zväčša iba mimo oficiálnej scény, je otázka, či môžeme Csordáka považovať za slovenského maliara. Netýka sa to iba Csordáka. Prekvapujúco veľa slovenských výtvarníkov je hlavne maďarskej národnosti alebo sa pomaďarčilo vplyvom prostredia. Sme v tomto smere príliš škrupulózni,pre Európu je rozhodujúce, kde umelec pôsobí, problém národnosti je druhoradý. Táto naša až trauma vyplýva z neskorého nástupu výtvarníctva na Slovensku, nedostatku histórie, svojbytnej kultúry, sebavedomia ap., potom dochádza k malicherným sporom typu Csordák - Čordák a násilnému používaniu slovenského priezviska Čordák, hoci tak nepodpísal jediný obraz. Narodil sa v roku 1864 v maďarských Košiciach do slovensko-poľskej rodiny, otec menom Ján Čurdák bol zo slovenskej obce Ľubica, matka bola poľská emigrantka - mal teda nesporne slovenské korene. Jeho príklon k pomaďarčeniu mena bol zrejme materiálno-pragmatický až existenčný, daný maďarským zložením košického spoločenstva i národnosťou a spoločenským postavením jeho klientov.
K Csordákovi. Začiatky jeho maliarského vzdelávania sledujeme na košickej reálke a krátku dobu i v Budapešti, kde sa rodičia odsťahovali, na škole pre profesorov kreslenia. Zlom v jeho štúdiu a profesionalizáciu maliarskej kariery umožnila až finančná pomoc sestier baróniek Melzerových, ktoré mu umožnili štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe vo významnej Mařákovej krajinárskej škole. Školu úspešne ukončil v roku 1895, potom žije v Slanci, v roku 1908 sa sťahuje do Košíc. V Slanci sa oženil, mal tri dcéry. Privyrábal si vyučovaním kreslenia na okolitých šlachtických sídlach. Až do začiatku 20. storočia maľuje pod výrazným vplyvom Mařáka s romantizujúcim ponímaním východoslovenskej krajiny v plenérovej maľbe. Stal sa z neho vynikajúci kresliar uhlom a technicky zdatný maliar. Pozvoľne v svojej tvorbe uplatňoval výdobytky plenérizmu a impresionizmu. Po vzniku československého štátu v roku 1918 Csordák postupne stráca bohatých klientov, svojou tvorbou sa stal v košickom prostredí konzervatívnym a stratil i zdroj príjmov z vyučovania kreslenia. Jeho hlavnou klientelou sa stáva česká inteligencia, ktorá obsadila úrady a profesionálne náročné pozície, preto bola a je značná časť jeho obrazov v Čechách.
Na súčasnej výstave predkladáme väčšinou neznáme, nereprodukované diela zo zbierky Galérie LINEA. Nejde o výber, viacej Csordákových diel nemáme. Čiastočne sa to prejavuje i na kvalite vystavených obrazov. Tak ako Csordáková tvorba má vrcholy a slabšie obdobia, tak i vystavené obrazy sú rôznej úrovne, od špičkových obrazov po slabšie veci.
Ivan Zubaľ