Ivan Csudai: POSTSCRIPTUM: EVOLUTION



Ivan Csudai (nar. 1959) je maliarom, ktorý rád rozmýšľa a tvorí v cykloch a veľkých sériách. Azda aj preto, ľe sa z neho postupom času stal maliar - prieskumník, ktorý si potrebuje na jednotlivé časti, akési maliarske atómy, rozobrať a rozanalyzovať (a potom aj znovu zloľiť) zmysel svojho maľovania. Aj preto, aby objavil a našiel ďalšie cesty. Tak ako v prípade najnovšieho maliarskeho cyklu Evolution.

Obzrime sa teda trochu za evolúciou jeho tvorby, presnejšie za vývojom princípov jeho súčasného maliarstva. Okolo roku 1987 objavil dôleľitý prvok pre ďalší vývoj svojej tvorby: schému (motív cudzej predlohy) alebo "reprodukovanie uľ reprodukovaného" ; ; ; obrazového motívu. Špaľujúcu osobnú úprimnosť ukryl za zdanlivo nedôleľité poznámky na okraj, neosobnú predlohu a ornament. Opustil vášnivo traktovaný rukopis v prospech úspornejšej reči, avšak naďalej chcel cez obraz sprostredkovať predovšetkým intímny svet záľitkov a spomienok: premenil ho na depozit osobných archiválií, obývaný naoko bezmocnými tvormi a banálnymi predmetmi. Vzrástla úloha formy, zmenil sa charakter kresby a farby, zmizla mysticko-lyrická atmosféra ranej maľby, obrazovú skladbu začal budovať striedmejšie, zbavil ju ilúzie priestorovej hĺbky. Obrys a kresba sa spevnili, farba sa stala antiiluzívnou. Nositeľom pozície odstupu sa stala geometrizácia, zovšeobecnený jazyk abstrahovaných znakov. Obrazový motív zredukovaný na znak však získal paradoxne ozdobný charakter - opakovaným radením a skladbou sa zmenil na prvok ornamentálnej povahy, ktorého hlavnou intenciou však nebolo skrášľovať, ale myšlienkovo znepokojovať, znejasňovať.

V deväťdesiatych rokoch sa hlavným prvkom Csudaiovej maľby stala citácia cudzej predlohy, ilustrácia akoby náhodou vybratá zo starej, anonymnej encyklopédie, ktorú dômyselne premieňal a "mutoval cez počítač. Príkladom sa stal veľkoformátový cyklus obrazov 9 ľahkých kúskov / Nine Easy Pieces (1995-1996): do závesného obrazu vloľil pulzujúce napätie medzi neosobným jazykom predlohy a stroja a osobným prehovorom autora. Očarený dvojznačným významom symbolov, znakovosťou a ornamentálnosťou formy, prostredníctvom zdanlivo jednoduchých obrázkov zvieracieho a ľudského sveta (vskutku "erbovým 220; sa stal motív detského macíka Teddyho) si maliar zahral s divákom hru na motívy odvekej témy vanitas, ľivota a smrti. Tieto obrazy by sme mohli pokladať aj za súčasné inverzie tradičného ikonografického typu. Nielen preto, ľe sa na nich často zjavoval motív lebky, či iné poukazy na tému smrti, márnosti, prchavosti, pominuteľnosti a prázdnoty. Rafinovaná a trochu dekadentná banalita formy prekvapila tragickým pocitom, zdanlivé vyprázdňovanie ideí zas váľnosťou nečakaného existenciálneho posolstva.

Aj v nasledujúcich dielach z prelomu desaťročí (storočí a tisícročí) Csudai pokračoval v rozvíjaní spomínaných tendencií. Na jednej strane obmedzil výrazové prostriedky svojej maľby, líniu a farbu. Figurálne a predmetné motívy kreslené akoby roztraseným štetcom (Jiřímu Oličovi pripomenuli raster televíznej, elektronickej obrazovky) nechal sa vznášať často vo vyprázdnenom, nefarebnom alebo jednofarebnom vzduchoprázdne. Na druhej strane rozvinul epický príbeh v pozadí, ktorý však ostal - ako je to uňho zvykom - nedopovedaný, dvojznačný a tajomne fragmentárny, čím otvoril jeho dotváranie a čítanie divákom. V cykle obrazov Kabinet sĺz (1999-2000) sa objavil ďalší dôleľitý prvok, obraz sa rozvrstvil na niekoľko plánov a ich vzťah udalo napätie "doslovných významov v prednom pláne a symbolických významov v zadnom pláne" (Peter Michalovič).

V nasledujúcom obrazovom cykle Rok medveďa (2002) sa I. Csudai znovu vrátil k pokusom o znovudefinovanie maľby ako takej: aj keď hlavným prvkom bola stále cudzia predloha, ilustrácia vybraná zo spomínanej encyklopédie, v porovnaní s nedávnou minulosťou však s charakteristickými prvkami svojej maľby začal pracovať odváľnejšie, uvoľnenejšie, ale aj vizuálne sofistikovanejšie. Maľbou s typicky "roztrasenou kresbou štetcom odkrýval tie najnezmyselnejšie, najneočakávanejšie fragmenty, pohybové akcie, farebné disonancie a harmónie, či perspektívy. Celá štruktúra obrazu, vizuálne síce jasná a prehľadná, úderná výrazovou silou línie a signálnej, znovu mimoriadne ľiarivej farebnosti, sa stala o to záhadnejšou. Tvorca vrstvil cez seba a na seba niekoľko rovín maliarskych a kresbových, plošných a lineárnych výrazových plánov (nie bez vzťahu k predchádzajúcej skúsenosti maľby v trojici s Lacom Terenom a Štanislavom Divišom v rámci projektu Traja z pekného páru, 2000), ktoré získali miestami nečakaný priestorový rozmer a hĺbku. Obraz však nebol pribliľovaním sa ku skutočnosti, ani jej popretím. Štal sa niečím na spôsob maliarsky zaznamenanej cesty naprieč časom, či snom, v ktorom sa ako na fotografickej doske, či zastavenej filmovej sekvencii vyvolávali bizarné mimetické a nemimetické asociácie, stretnutia, sugescie situáciou a atmosférou okamihu. Csudaiove maľby tu pôsobia ako obrazové aforizmy, rébusy na videnie. Akoby sa v nich stále pokúšal výtvarne zaznamenať "krátke spojenia" toho zvláštneho chaosu, ktorý v našom vedomí zanecháva svet presýtený médiami, vizuálnymi informáciami a pop-kultúrou, absurdne sa kríľiaci s náhodnými útrľkami individuálnych spomienok a predstáv.

V dielach posledného cyklu Evolution (2003-2004) Ivan Csudai povýšil princíp náhody na objektívny faktor maľby. Jej predmetom sa stal výskum vyjadrovacích prostriedkov, reflexia jednotlivých elementov predchádzajúceho vývoja. Šo systematikou maliara - vedca vyberá, analyzuje jej jednotlivé roviny a motívy, rozkladá ich na samostatne fungujúce súčiastky, maliarsky sa zamýšľa nad ich funkčnosťou a zmyslom. Fragmenty maľby videné zblízka, akoby pod lupou, rastú do veľkých detailov: obraz tvorí "makroskopicky zväčšená kresba, ktorá nie je nič iné len v konečnom dôsledku abstraktný súbor ohraničených a delených bodov. Inde komponuje obrazovú plochu na princípoch optického - kompozičného, tvarového a farebného purizmu, pričom konfrontuje diváka so zmenou "pozorovateľne& amp; amp; amp;#8220;, navyknutých vizuálnych priestorových vzťahov a percepčných stereotypov: popredia a pozadia, otvorenosti a uzavretosti, celku a detailu, prázdnoty a plnosti, zvýznamnených vektorov orientácie, napr. letu a pádu. Zmeny postihujú aj depozit maliarových osobných archiválií: obľúbený motív Teddyho sa mení na "ikonické zviera" (v autorskej interpretácii je to "medveď = myš väčšia"), obraz v obraze, narastá autorská a významová dištancia od donedávna jednoduchých a priehľadných symbolov. Kto je vlastne ten záhadný čierny ušatý tvor, ktorý sa díva na nás, na svet okolo seba a jeho premeny? Macík Teddy, myška Micky alebo neznámy ufonaut? A prostredie v ktorom existuje a kde sa odohráva tá záhadná evolúcia sveta? Je to uľ len akási maliarska abstraktná makroplazma. V stave zrodu alebo zániku?

P. Š. Cyklus Evolution / Evolúcia mal svoju premiéru vo Východoslovenskej galérii v Košiciach v máji 2004. Postscriptum k nemu je malým "dovetkom, autokomentárom " vytvoreným menovite pre Galériu Linea v Bratislave. Otvára alebo završuje ďalší krok? Aký bude...

Text: Katarína Bajcurová

Foto: Pavel Meluš

Vložte svoj text