Jozef Kollár (1899-1982)

Ťažko sa odhodlávam charakterizovať doterajší program našej galérie, ale s trochou licencie účastníka deja, by som jej doterajší výstavný program nazval mierne progresívnym. Z tohto hodnotenia sa celkom určite vymedzujú posledná výstava Csordáka a súčasná výstava Jozefa Kollára v našej galérii. Spoločného majú viacej. Ide o známych ale svojou tvorbou konzervatívnych maliarov, zenit záujmu o ich tvorbu v umeleckých kruhoch tak i na aukciách v poslednej dobe v poklesol.
Táto výstava je pokračovaním série nostalgických výstav, ktorú sme začali výstavou Csordáka. Jožko Kollár bol dlhé roky mojim osobným priateľom, ktorého som mal rád, a v jeho dome v Banskej Štiavnici som ho často a pravidelne s jeho priateľmi navštevoval.
Posun súčasnej výstavy je v tom, že som k maliarovi mal blízky osobný vzťah - i cez značný vekový rozdiel mi bol Jozef Kollár dobrým osobným priateľom. Umožnilo mi to dôkladne ho poznať nielen ako maliara ale i ako človeka a rád mám i jeho tvorbu. Dôverne som poznal jeho skutočné názory, hodnotové súdy, radosti (bolo ich málo) i starosti.
Výtvarné vzdelanie nadobúdal v súkromnej škole Halász Hradila v Košiciach, neskôr na mníchovskej akadémii
a najmä v Budapešti na Akadémii výtvarných umení. Prakticky celý svoj život prežil v malebnej Banskej Štiavnici a jej okolí (okrem krátkej epizódy maliarskej kolónie v Piešťanoch), tam nachádzal hlavné motívy svojej tvorby.
Vrchol svojej tvorby dosiahol Kollár v tridsiatych rokoch 20. storočia a potom až do jeho skonu úroveň jeho tvorby kolísala, skôr pozvoľna klesala, prestal aj maľovať v plenéri.
V období socializmu bol Kollár frekventovaným a uznávaným maliarom, získal titul národný umelec. Jeho tvorba síce v tomto období takmer spĺňala požiadavky socialistického realizmu (čitateľnosť, realizmus ap.), zároveň sa z jeho okov odpútava najmä tvorbou neangažovanej krajiny a jej svojbytným, v značnej miere expresívnym stvárnením. Umelecká potencia tohto maliara bola značná, vytvoril záplavu spontánne, v prírode namaľovaných obrazov, ale žiaľ i množstvo replík obľúbených a úspešných obrazov, ktoré sa dobre predávali. O jeho tvorbu bol značný záujem tak medzi galériami, zberateľmi i bežnými konzumentmi umenia.
Pokiaľ hodnotíme úroveň tvorby majstra Kollára dnešnými očami, nesporne bol konzervatívnym, realistickým maliarom, bez väčších vplyvov moderného a postmoderného umenia. Žiaľ, väčšina tvorby, vzhľadom na nadprodukciu, výrobu kópií komerčne úspešných obrazov a dobové okolnosti, je iba priemerná, niekedy až podpriemerná. Ak však do hodnotenia zahrnieme dobu v ktorej tvoril - v filozofických, politických i v existenčných okovách direktív socialistického realizmu - jeho hodnotenie v porovnaní so súčasníkmi vyznie inak. Takmer programovo sa vyhýbal povinným politickým témam - socialistická výstavba, pracujúci v továrňach a na poli, manifestácie - ktoré ako povinnú tvorbu socialistického maliara ignoroval. Jeho nosnou témou bola krajina, kde postuláty socialistického realizmu boli miernejšie a umožňovali slobodnejší výtvarný prejav. Kollár toho v hojnej miere využíval, jeho najlepšie obrazy - krajiny, kytice, trhy - boli expresívne zo zaujímavým farebným koloritom a voľným maliarskym rukopisom. Pokiaľ teda akceptujeme Kollárov výtvarný názor a dobu v ktorej žil a tvoril, nájdeme v jeho tvorbe skutočne kvalitné až špičkové diela. Pri pohľade na takéto obrazy pochopíme, že išlo o prirodzene nadaného maliara, obdareného výnimočným talentom, ktorý v mnohom prevyšoval väčšinu svojich súčasníkov.
Žil striedmo až chudobne, ku sklonku života bol síce na socialistické pomery bohatý, ale nie šťastný.

Ivan Zubaľ