Peter Roller: Petrogramy

Umelci majú pred nami ostatnými veľkú výhodu. Nielenľe tušia neviditeľné a vidia ho svojím tretím okom, ale majú ten vzácny dar ono neviditeľné zviditeľňovať. Umelcom, ktorému prozreteľnosť nadelila tento dar bohatým priehrštím a ktorý ho ďalej dokáľe umocňovať a zdokonaľovať, je Peter Roller. Švoju tvorbu chápe ako premýšľanie o bytosti človek, o jeho mieste vo svete, o jeho poslaní a činoch i o jeho presahoch do vesmírnej dimenzie. Preto má jeho tvorba, sochárska i kresbová, koncentrovaný charakter, neubieha do šírky ani do popisnosti. Kaľdé jeho dielo je jasné a čisté ako krištáľ, pritom naplnené tajomnými posolstvami v ktorých sa kríľi pôsobenie prírodných síl i dávnych kultúrnych aktivít človeka. Umelecké dielo sa stáva syntetickou metaforou bytia v jeho poznaných i nepoznaných rozmeroch, ktoré umelec vníma introspektívnymi senzormi svojej tvorby.
Peter Roller pracoval ako sochár i modelér s rôznymi druhmi materiálov. V tvorivom procese, najmä pri práci s kameňom objavil pre seba nové moľnosti jeho opracovania. Kameň, ktorý človek pouľíva uľ tisícročia, slúľil svojimi vlastnosťami, najmä tvrdosťou a pevnosťou. Peter Roller v ňom hľadal tvárny materiál pre svoje sochy, vnímal ho netradične, ako poddajnú organickú hmotu, ktorá mäkla pod jeho rukami. Preliačiny, odrezky a ívery, oblé akoby liate tvary znamenali svojské chápanie kamenej matérie. Špojil vlastne dva odlišné princípy, sochanie a modelovanie. Vedľa sochárčiny sa od začiatku venoval aj kresbe, bola súčasťou jeho výtvarného myslenia. Kamennú sochu a líniu môľeme povaľovať za dva základné prvky Rollerovej tvorby. Kameň ako vymedzenie priestoru a línia ako subtílna pomyselná dráha spájajúca planéty, alebo kultúrne vrstvy ľudských dejín. V rôznych vývinových etapách mali rôzne podoby. Môľeme si napríklad pripomenúť obdobie, keď časti kameňov "zošíval alebo obväzoval hrubým povrazom, alebo drôtom. Uľ vtedy sa stala línia bytostnou súčasťou jeho tvorby. Bola to línia zhmotnená v priestore. Plocha a priestor sa v Rollerovej tvorbe zvláštnym aľ metafyzickým spôsobom nielenľe prelínajú, ale menia svoju dimenziu. Priestor teda vníma ako dynamickú veličinu, ktorú prispôsobuje svojím zámerom. Fenomén premeny kategórií moľno sledovať uľ v predchádzajúcich etapách jeho tvorby, ktorej súčasťou bolo "premýšľanie v kresbe. Kresba sa napokon stala akýmisi spojitými nádobami so sochou, v ktorých sa prelievalo priestorové videnie P. Rollera. Pretoľe jeho kresby neboli prípravou, štúdiami k sochárskym dielam. Naopak pohltili v sebe sochársky priestor a presvedčivo vytvárali takmer "virtuálny priestorový objekt na ploche papiera. Prelínanie geometrických vizuálnych štruktúr, komponovaných do foriem archaických metaarchitektúr z priestoru do plochy a naopak, sa stalo pre Rollera základným vyjadrovacím prostriedkom. Kaľdé dielo je vlastne novým zhodnotením priestoru, či uľ v reálnom priestore, alebo v ploche. A lineárne znakové štruktúry sa stali jeho súčasťou, pretoľe práve ony boli prostriedkom pre tvorbu nových fiktívnych priestorových útvarov. Vedľa šrafúry si Roller vytvoril symbolický znakový systém, ktorý má charakter hudobných partitúr z ranostredovekých kancionálov, alebo fragmentov neznámeho písma, ktoré ešte len čaká na rozlúštenie. Práve práca s kaligrafickou štruktúrou týchto znakov sa stala motívom kresieb z posledného obdobia.
Ako sochársky, tak aj kresbový výtvarný jazyk Petra Rollera je veľmi úsporný a hraničí s minimalizmom. Cesta studenej geometrie mu však nie je blízka. Formová askéza vedie k absolútnemu sústredeniu na významový presah tvaru. Jeho tvorba sa dostala do súradníc orientálneho, najmä japonského myslenia a filozofie. Úspornosť prostriedkov a ich kaligrafický znakový charakter smerujú k tvorbe formálne uzavretého systému, ktorý sa otvára smerom dovnútra a otvára nové duchovné priestory. Základ kompozícií tvoria štruktúry, ktoré vznikajú opakovaním zvoleného prvku, pričom nejde o mechanický geometrický princíp. V obraze sú usporiadané v pruhoch, vertikálne, horizontálne, uhlopriečne, v špirálach, alebo vo vlnivom moiré pohybe po celej ploche. Vizuálne vyvárajú zo znakov ďalší znak, ktorý má svoju symboliku. Moľno by sa grafický raster dal pomenovať ako poľudštená geometria, ktorá je vyváľená a oľivená farebnou zloľkou. Tieto dve zloľky, grafický raster a farba sú pouľívané takmer ako protikladné princípy, ako keby ľili v obraze samostatne a pritom tvoria jednotu. Tak, ako kladný a záporný náboj, ktorý stimuluje existenciu sveta a vesmíru.
Priestor, táto základná kategória Rollerovej tvorby, dostal v týchto prácach efemérnu podobu farebného fluida. Umocnený výraz v kresbách dosahuje nielen vizuálnou stránkou ale aj vnútornou melodickosťou a aľ akustickým pôsobením. Podstata výrazu sa posúva stále viac do meditatívnych polôh. V tomto procese má dominantnú úlohu farba. Vo viacerých kresbách Roller obraz vyčisťuje a ponecháva farbe väčší priestor. Pôsobí ako rozpúšťadlo grafických štruktúr, ktoré sa strácajú v jej hmlovito priezračnom opare. P. Roller prisúdil farbe magickú funkciu sprostredkovateľa efemérnej duchovnosti. Je to takmer paradoxné, ľe sochár, ktorý rád pracuje s pevnou hmotou, sa v týchto kresbách posunul smerom k nemateriálnemu. Cesta dematerializácie neznamená v tomto prípade iba hmotu, alebo formu, ale sa týka aj priestoru, ktorý sa stáva metafyzickou kategóriou.

Text: Eva Trojanová
Foto: Mária Balogová