Rastislav Sedlačík: Part of 04_05

Rastislav Šedlačík (1980) študoval keramiku u I. Langerovej a maľbu u I. Csudaia na VŠVU v Bratislave. V roku 2004 absolvoval sériou malieb s názvom Crossover.
Jeho maľby zachytávajú priestor, priestor opustený ľudskými bytosťami, ale nie prázdny. Priestor, ktorý akoby sa rozpúšťal do škvŕn, dematerializoval sa, postupne mizol. Škicovitý prejav, takmer monochromatická, kultivovaná farebnosť, uvoľnený prejav a osobité experimenty, s citom vnímaného média maľby, zachytávajú prechod od hmotného k nemateriálnemu, neviditeľnému, len na chvíľku zachytenému pocitu z priestoru.
Dominujúcim námetom jeho diel je konfrontácia takmer nehmotnej, v náznaku, škvrnami zachytenej prírody, s nekompromisne racionálnymi (alebo iracionálnymi?) fragmentami architektúr, ktoré s istou dávkou irónie poukazujú na chladnú, takmer neľudsky typizovanú architektúru súčasnosti. V hlbšej rovine na určitú prázdnotu, vyplnenú rozkladajúcimi sa a vznikajúcimi štruktúrami.
Jeho obrazy tématicky a formálne oscilujú medzi maliarskym záznamom prírody ako divadla meniacich sa ľivľov s intelektuálne chladným odstupom vyjadrenej prírody ľudskej, či presnejšie odľudštenej, ktorej stvárnenie má zámerne charakter technickej kresby, čo ešte zvyšuje pôsobenie jej prázdnoty a banality.
Postupne však opúšťa presne líniami definované konkrétne architektonické štruktúry. Miznú v hmle, strácajú sa a na ich mieste, sústredeným vrstvením úsilia, vznikajú štruktúry pripomínajúce oblaky, roztekajúce sa a z priestoru sa vynárajúce bytosti. Švoj záujem sústreďuje na efemérne záľitky, čo mu umoľňuje skúmať výrazové moľnosti maliarskeho prejavu a analyzovať zákonitosti tohto média, čím sa jeho práce organicky začleňujú do konkrétnych prúdení súdobej maľby a zároveň odzrkadľujú odstránené a prestúpené hranice medzi jednotlivými odbormi výtvarného umenia. Maľba vstupuje do priestoru, stáva sa plastikou, priestor sa stáva maľbou, presne vymedzené svetlo sa stáva architektúrou. Obdobný proces zachytávajú jeho experimenty v keramike, ktorú vyuľíval v súvislostiach konceptuálneho umenia; v detaile jeho technicky dokonalá, manieristická keramika evokuje maliarske štrukturovanie a postupy.
Šedláčikove maľby a kresby majú blízko k sochárskym záznamom, môľu byť vnímané ako sochy alebo presnejšie architektonické, či dokonca urbanistické koncepcie, zachytené médiom maľby, ktorá sa v jeho tvorbe postupne stala dominantnou. Výrazné sochárske a priestorové cítenie je charakteristickou vlastnosťou jeho prác. Odzrkadľuje prirodzený cit pre priestor a priestorovú vizualizáciu a osobité hľadanie výrazu a formy mladého autora.
Text: Peter Kršák
Foto: Pavel Meluš