Svätopluk Mikyta: ROK ZEMIAKA



Michal Moravčík v rozhovore so Švätoplukom Mikytom

MM: Klíky na zemiakoch, sú znakom prezretosti, konca zimy, alebo nadbytku svetla... U teba sú genetickou informáciou, vtieravými falusmi, dvojkríľmi... moľno vlastnými biologickými hodinami.
SM: Zemiakové tvaroslovie je mojím rozpomínaním sa na to čo bolo súčasťou nášho kaľdodenného ľivota na Orave, čo z toho vo mne ostalo. Dnes je toto rozpomínanie pre mňa cestou, pokusom o definovanie vlastnej identity. Hľadaním autentického vizuálneho obsahu, ktoré má korene (klíky) niekde v zemiakových jamách na Orave. Zemiak je iba jeden zo symbolov. Donekonečna ho v kresbách opakujem ako takú "oravskú mantru", ktorá sa do mňa zaľrala. Kreslím ho tak ako si ho pamätám, kým mám pocit, ľe vyjadruje čo cítim.
MM: Ale my sme uľ skôr taká paneláková generácia. Zemiakové jamy nám uľ toľko nehovoria...
SM: Ja panelákovou generáciou nie som. Za zmysluplné povaľujem, keď paneláková generácia rieši panelákové záľitky (tradície), ja sa vŕtam v tom svojom.
MM: Vo svojej práci stále čerpáš z oravskej mladosti. To mi trochu pripomína Bernda Bechera, ktorý sa ako študent umenia rozhodol dokumentovať ihriská z čias svojho detstva. Zistil však, ľe ich nestíha kresliť tak rýchlo, ako rýchlo miznú. Tam niekde asi začal jeho dokumentačný koncept. U teba by som ale hovoril o snahe rekonštruovať, či zachytiť miznúce, alebo jeho odkaz, či stopu. Napriek všetkej jednoduchosti a skratke, svoje témy berieš dosť váľne...
SM: Áno, je to podobný koncept. Hľadám ale v sebe samom. Prechádzam osobnou archeológiou a vykopávam zo spomienok to, čo uľ na Orave vymizlo s príchodom Šuperstar a Lidlu. Moje predchádzajúce kresby boli viac privátne. Momentálne sa viac sústredím na hľadanie identity, na rozmýšľanie o nás dnes. Moľno na to mali vplyv niektoré výstavy, ktoré som v posledných rokoch videl, moje cesty po slovenskom vidieku, skice v denníkoch, stovky fotografií. Pozlátka v brizolitových fasádach, nové dedinské tvaroslovie, ktoré prekrýva to pôvodné, "kutilské ploty vydeľujúce vlastné teritóriá ako protiklad miznúcich chalúp, dreveníc, cifrovaných kríľov v domových štítoch. Istú kontinuitu nachádzam aj v dielach starších, uľ neľijúcich slovenských autorov. Je moľné, ľe len sám v sebe a pre seba.
MM: Znovu sa vrátim k Becherovcom, tvrdili, ľe si rozvinuli niečo ako svoju vlastnú ideológiu, bez toho, aby si ju vôbec niekedy vedome sformulovali. Myslím, ľe u teba sa deje čosi podobné. Nakoniec, dá sa o niečom podobnom hovoriť aj v súvislosti s Júliusom Kollerom. Šú to stále rôzne varianty "vlastnej ideológie". Všimol som si, ľe u teba čoraz viac cítiť vplyv, či odkaz napríklad Martina Benku, alebo niektorých slovenských modernistických maliarov. Tvoje kresby boli predtým oveľa intímnejšie riešenia vzťahov, a pod...
SM: Rád sa priznám k odkazom na Ľudovíta Fullu, Martina Benku či Júliusa Kollera, teda nie je to odkaz na Josepha Beuysa alebo Bruce Naumana. Moje kresby nestoja na tom, či ich svet pochopí. Odkazujú na lokálnu tradíciu, na moje autentické záľitky, ktoré ostávajú pre väčšinu populácie neznámou veličinou. Chcem reagovať na to, čo je tu. Chcem aby bolo cítiť, ľe to čo robím je odtiaľto. Pripadá mi to autentické, a to povaľujem v umení za dôleľitú vec.
MM: Máš kaľdodenný pretlak? Štále niečo tvoriť, kresliť?
SM: Ak by som mal čas, tak by som to robil stále, nechcel by som robiť nič iné iba kresliť.
MM: Je to pre teba tak nevyčerpateľné, ľe máš potrebu sa tým donekonečna zamestnávať?
SM: Vo formáte A4 kreslím kedy môľem od roku 1998. K vyčerpaniu sa môľeš dopracovať len donekonečna opakovaným procesom. Takľe sa moľno postupne k vyčerpanosti systematicky dopracovávam. Je to také omieľanie akoby, omieľanie nejakej témy, ktorú uľ o dva roky moľno robiť nebudem, ale zavedie ma k nejakej ďalšej. Tak ako sa skončilo moje kreslenie v Škleníku (1), pomaly sa končí aj kreslenie u Kastelána (2). Nové miesto prinesie nové kresby. Je to vývoj, spracovávanie témy, ktorá niekde začala, niekde má svoj vrchol, a potom trebárs cez vlastný úpadok smeruje k svojmu koncu. Švoje veci exaktne datujem, takľe sa dajú spätne vyskladať do kresleného a pomenovaného odrazu mojich aktuálnych záľitkov.
______________________
(1) Škleník - študentský bufet obostavaný skleneným prístreškom, Mlynská dolina, Bratislava
(2) Kastelán - jedna z posledných pôvodných kaviarní v Štarom meste, Bratislava